Niektoré asertívne schopnosti a práva sa realizujú okrem odporúčaní aj tzv. asertívnymi technikami.
Na prvé dve schopnosti – schopnosť uplatniť si oprávnenú požiadavku a schopnosť odmietnuť niečo – sa využívajú dve techniky:
1. Pokazená gramoplatňa
Dnes už trochu neprimeraný názov. Najmladšia generácia možno už ani pokazenú gramoplatňu nepozná. Je to možno dobre, lebo názov nevystihuje úplne presne túto techniku. Nejde totiž len o mechanické opakovanie toho „svojho“. Aby išlo skutočne o asertívnu techniku, musíme byť v práve, t.j. naša požiadavka musí byť oprávnená, musíme mať nárok (právny, nie morálny) na to, o čo žiadame. Ak tomu tak nie je, ide o agresívnu gramoplatňu. Neraz som sa stretla so situáciou, keď osoba vytrvalo opakovala svoje prianie, ale nebola v práve a pravdepodobne si vôbec neuvedomila, že je agresívna. Takíto ľudia často vyprovokujú svojou agresívnou gramoplatňou druhú osobu k agresivite a ešte sa tomu čudujú. Ak chcete zníženie nájomného (za prenájom pozemku alebo bytu), malo by byť jasné, že s gramoplatňou nepochodíte. Ani zvýšenie platu nie je nárokovateľné. Možno si skutočne zaslúžite lepšie ocenenie svojej práce, ale je to nárok len morálny, nenájdete ho v zákonníku práce, ani v inom právnom predpise. Ak však nedostanete mzdu za odvedenú prácu, je to iná situácia. Pokazenú gramoplatňu by ste skúsiť mohli, otázne je, s akým výsledkom.
Dôležitou požiadavkou tejto asertívnej techniky – a nie ľahkou – je zachovanie pokoja, nenechať sa vyprovokovať k zlosti, podráždenosti, zvyšovaniu hlasu. Cieľom tejto metódy nie je naučiť sa donekonečna mechanicky niečo opakovať, ale dať komunikačnému partnerovi najavo našu vytrvalosť, odhodlanie a schopnosť nenechať sa odradiť alebo odviesť od „témy“. To vyžaduje naučiť sa nereagovať na všetko, čo druhý povie, ak to nesúvisí s riešením našej oprávnenej požiadavky. Pri oprávnenom odmietaní nepridávať „nemôžem“ alebo ospravedlňujúce vysvetlenie.
Táto asertívna technika je veľmi primitívna, ale účinná, ktorú malé deti veľmi dobre ovládajú. Keď spustia „ja chcem …..!“ rodič väčšinou reaguje pasívne – napokon splní požiadavku (nevedno či vždy oprávnenú) alebo ak ju nemôže splniť, zareaguje agresívne – dieťa okríkne alebo mu capne (a nevedomky ho učí agresivite).
Príklad:
Jano: Čo nepiješ, daj si ešte … (nalieva víno Jozefovi)
Jozef: Nie, ďakujem, už nebudem.
Jano: Ale prosím ťa, však si nič nevypil, daj si…
Jozef. Nie, nebudem, fakt.
Jano: Ale daj si, nebuď fajnovka, aspoň trochu.
Jozef: Nie, nechcem už.
Jano: Čo si chorý? Vravím ti…
Jozef: Ďakujem, nie.
2. Prijateľný t.j. rozumný kompromis.
Ak nie je možné (z objektívnych dôvodov), aby druhá strana realizovala našu oprávnenú požiadavku, alebo aby prijala naše odmietnutie, je žiadúce – a asertívne – navrhnúť kompromisné riešenie, prijateľné pre obidve strany, nie iba pre jednu. Napríklad pri nevyplatení mzdy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, by toto kompromisné riešenie mal navrhnúť zamestnávateľ.
Príklad:
A: Dobrý deň. Prišiel som si pre zálohu na cestovné, tu je cestovný príkaz.
Pokladníčka: Bohužiaľ, nemôžem vám peniaze vyplatiť, nemám v pokladni už takmer žiadnu hotovosť.
A: A kedy by som si mohol prísť pre zálohu? Zajtra ráno cestujem.
Pokladníčka: Neviem, možno poobede, kolegyňa pôjde do banky cez obed.
A: Prídem teda o druhej, dobre?
Pokladníčka: Nech sa páči.
Na schopnosť zvládnuť kritiku sa vzťahujú ďalšie techniky:
1. Otvorené dvere
Je asertívna technika na zvládnutie kritiky. Jej podstatou je súhlas s pravdou, ktorá je v kritike obsiahnutá. Zásadnou požiadavkou je neprotirečiť kritikovi a zachovať pokoj. My sami si máme vybrať z kritiky to, s čím možno súhlasiť. Technika je založená na predpoklade, že na každej kritike je aspoň zrnko pravdy. Zvoliť si treba podľa situácie jednu z týchto možností:
1/ súhlasiť s kritikom v tom, čo je úplná pravda – napr. „máš pravdu“ , alebo „áno bývam taký…“ a pod.
2/ súhlasiť čiastočne alebo s prípadnou možnosťou, že je to tak – napr.“ niekedy bývam taký“, alebo „je to možné…“ „občas sa mi to stáva..“ a pod.
3/ súhlasiť s tým, čo je logické, čo sami chápeme – napr. „chápem, že mi to hovoríš“ , alebo „mohlo to tak vyzerať“, alebo „niekto to tak môže vidieť “ a pod.
Otvorenými dverami nie je odpoveď typu „Máš pravdu, ale…“, pretože „ale…“ má obranný charakter a vyvracia vlastne prvú časť vety.
2. Negatívna asercia
Ide o sebakritické posúdenie vlastných nedostatkov a reálnych chýb, či omylov bez pocitov viny, strachu, zlosti a pod., bez tendencie brániť sa, alebo vysvetľovať. Či je kritika agresívna alebo konštruktívna, uznáme pokojne svoju chybu alebo svoju nedokonalosť, sebakriticky doplníme kritika.
Napríklad:
A: Zabudol som ti doniesť tú knihu. Prepáč.
B: Zase si zabudol? Nedá sa na teba vôbec spoľahnúť. To je hrozné…
A: Úplne mi to vypadlo, skutočne mám deravú pamäť.
B: Ešte že si to uznáš, mal by si s tým niečo robiť.
A: Áno, mal by som. Dám si to do pripomienok do mobilu, aby som nezabudol.
3. Asertívny dotaz
Táto asertívna technika sa väčšinou doslovne prekladá ako negatívne vypytovanie sa (čo nie je celkom výstižný názov). Ide o kladenie otázok kritikovi, zameraných na naše chyby, či nedostatky, čiže vyžiadanie si ďalšej kritiky. Pokojne sa informujeme u kritizujúcej osoby na detaily jeho kritiky alebo sa zaujímame o ďalšie naše nedostatky. Cieľom je získať informácie o sebe, ktoré môžeme konštruktívne použiť (v prípade konštruktívnej kritiky), alebo ich vyčerpať (v prípade agresívnej, manipulatívnej kritiky). Umožňuje to nejasné pripomienky a dvojznačné narážky na našu osobu konkretizovať a dozvedieť sa skrytú podstatu kritiky, prípadne odhaliť manipuláciu alebo zámer kritika.
Ide o jednoduchý postup, ale začiatočníci obvykle nemajú pod kontrolou neverbálnu stránku tejto techniky, najmä tón hlasu. Irónia či sarkazmus a iné podtóny v hlase pri vypytovaní sa vedú k tomu, že sa dialóg vymkne z rúk. Príklad otázok: Nechápem, čo robím zle…, Ako to myslíš …? Čo ti na mne ešte vadí? Inak to bolo v poriadku? Kde ešte robím chybu? Čo by som mohol ešte vylepšiť?
4. Mlčanie, čiže selektívne ignorovanie
Asertívna technika použiteľná pri manipulatívnej, neopodstatnenej kritike. Ignorujeme to, čo nás malo vyviesť z miery, pričom dáme kritikovi jasne najavo (neverbálne), že sme počuli, čo povedal, že nereagujeme zámerne, a nie preto, že by sme nepočuli, čo povedal. K obsahu sa však nevyjadrujeme. Môžeme ale tiež povedať napr. „K tomu sa nebudem vyjadrovať“ a na následnú otázku „Prečo?“ už nereagovať.
5. Sebaotvorenie
„Otvorením seba“ sa rozumie poskytnutie informácií o sebe, či už kladných alebo záporných, alebo vyjadrenie svojho vzťahu k niečomu alebo niekomu. Pri kritike sebaotvorenie kritizujúceho obvykle odzbrojí. Nemalo by to však vyznieť ako ospravedlňovanie sa za svoj nedostatok. Sebaotvorením je aj vyjadrenie svojich pocitov. Napr. Prekvapuje ma (Mrzí ma), že si to o mne myslíte…
Príklad zvládnutia konštruktívnej kritiky:
A: Jozef, nemal by si toľko fajčiť, škodí ti to a mne to vadí.
J: Máš pravdu, škodí mi to. (Otvorené dvere). Ale nepochopil som, čo ti vadí (Asertívny dotaz).
A: To, že fajčíš, ale najmä ten cigaretový dym, všetko je ním nasiaknuté.
J: Rozumiem. Ja to už necítim, som zvyknutý (Sebaotvorenie). Určite existuje niečo, čo pohlcuje dym z cigariet, popýtam sa na to.
A: Ale aj tak je to nepekný zlozvyk.
J: Máš pravdu, je to zlozvyk (Otvorené dvere).
Príklad zvládnutia manipulatívnej kritiky:
A: Jozef, myslím že ten postup, ktorý si zvolil, je prinajmenšom neobvyklý.
J: Hovoríš neobvyklý. Nepáči sa ti na ňom niečo? (Asertívny dotaz)
A: Dalo by sa to tak povedať asi. Všetci hovoria, že obyčajne sa to tak nerobí.
J: Ešte si nikdy nič podobné nevidel? Urobil som niečo nesprávne?(Asertívny dotaz)
A: Vieš, človek zapochybuje o tvojich schopnostiach, keď ťa tak pozoruje. Myslím, že sa snažíš, ale nie je to ono.
J: Pochybuješ, že splním tú úlohu? Ty by si to ako robil? (Asertívny dotaz)
A: Nejde o mňa, ale o teba. Mal by si si lepšie všímať niektoré veci.
J: Ktoré veci? Nevšimol som si niečo dôležité? (Asertívny dotaz)
A: Ani nie. Len si nevšímaš svojich kolegov, si nekolegiálny.
J: To ma mrzí, že si to myslíš. (Sebaotvorenie). Mohol by si mi povedať, čo som si naposledy nevšimol? (Asertívny dotaz)
A: Dávno si nebol s nami hrať futbal napríklad.
J: To je fakt, futbal zanedbávam akosi. Môžeš nejaký iný príklad? (Asertívny dotaz)
A: Na moje meniny si zabudol.
J: Kedy bolo Andreja? Na tvoje meniny som fakt pozabudol, prepáč (Negatívna asercia). Môžeme to osláviť len my dvaja dodatočne?
A: No… Ak chceš…
Pomerne zle sa píšu takéto príklady, pretože je v písomnej forme ťažké zachytiť tón hlasu a vôbec sa nedajú zachytiť ostatné neverbálne prejavy, ktoré sú veľmi dôležité – pohľad, výraz tváre, postoj a pod.
Technika sebaotvorenia sa uplatňuje aj pri schopnosti nadviazať, rozvíjať a ukončiť rozhovor.
Všetky uvedené asertívne techniky vyžadujú určitý tréning a možno ich úspešne zvládnuť po nácviku pod vedením skúseného lektora. Zbaviť sa sklonu k agresívnemu alebo pasívnemu vyjadrovaniu a konaniu výborne pomáhajú aj niektoré bachove kvetové esencie.
Pre zbavenie sa sklonu k pasívnemu konaniu je najmä Centaury, Pine a Larch. S užívaním Centaury nastáva postupné ubúdanie ovplyvniteľnosti, narastanie vnútornej sebadôvery. Nenecháva sa využívať, t.j. dokáže povedať na správnom mieste a v správnej chvíli “Nie” – najprv jemne, ticho, potom rozhodnejšie, istejšie. S užívaním Pine sa vytratí potreba neustále sa ospravedlňovať (aj keď sa v skutočnosti nemá za čo) a obviňovať sa všetko, aj za chyby druhých. Nedôveru v seba a pocity menejcennosti eliminuje Larch.
Pri sklone k agresívnemu konaniu pomáha predovšetkým Beech, Chicory, Vervain a Vine. Beech odbúrava pocit nadradenosti v styku s druhými, ako aj sklon kritizovať každého, kto nie je presne podľa jeho predstáv. Vine umožňuje zbaviť sa potreby ovládať iných a autoritatívnych (panovačných) a manipulatívnych tendencií. Nekritické a násilné vnucovanie svojho presvedčenia iným, snahu donútiť druhých ísť „správnou“ cestou odbúrava Vervian. Manipuláciu prostredníctvom obetavej a nevyžiadanej pomoci druhým odstraňuje Chicory.
Treba upozorniť, že tak ako nie je všetko čierne alebo biele, aj tu nejde o presné hranice medzi asertívnym a neasertívnym správaním. Napríklad eskalujúca, alebo konfrontačná asertivita je niečo medzi agresívnym a asertívnym prístupom, a naopak empatická asertivita je prechod medzi pasívnym a asertívnym prístupom. Tzv. klasická asertivita, ktorú sme tu popísali, by pôsobila v blízkych vzťahoch niekedy trochu tvrdo alebo neprirodzene, preto sa odporúča jej empatická forma. Vo vzťahoch s nadriadenými tiež nemusí byť klasická asertivita veľmi vhodná, najmä ak nechceme meniť pracovné miesto.
Asertivita nie je jediná cesta ako zdokonaliť seba, svoju komunikáciu a vzťahy s ľuďmi, ako byť úspešnejšími alebo spokojnejšími. Predstavuje však základ, na ktorom možno stavať ďalej.